Škodcovia
Potkan hnedastý (Rattus norvegicus)
Dorastá do dĺžky až 270 mm a chvost je dlhý 130-200 mm. V prírode sa zdržiava na brehoch jazier a potokov. Žije aj v ľudskej blízkosti. Aktívny je prevažne v noci. V prírode sa živí živočíšnou potravou. Pretože potrebuje vlhko, zdržiava sa aj na kopách odpadkov, v pivniciach a kanáloch. Dokáže sa lepšie prispôsobiť podmienkam, a preto vytlačil potkana čierneho. Potkany sú vážnym problémom aj pri roznášaní rôznych epidémií (v minulosti mor, cholera). Dnes už tieto nákazy nehrozia ale zato potkany spôsobujú obrovské miliardové škody svojou všežravosťou.
Krysa, Potkan tmavý (Rattus rattus)
Jeho dĺžka je asi 230 mm. Chvost má dlhší ako telo – až do 252 mm. Váži asi 250 g. Má dosť veľké uši. Srsť má tmavú farbu, na bruchu je sfarbený do žlta. Na rozdiel od Potkana obyčajného sa živí väčšinou rastlinnou potravou a semenami. Nerozmnožuje sa tak rýchlo ako potkan obyčajný. Šíri sa najmä lodnou dopravou. V prírode väčšinou prežíva v suchšom prostredí. V drsnejšej klíme sa nevyskytuje.
Krysa vodná (Rattus terrestris)
Jej telo dosahuje dĺžku až 172 mm a chvost 80-100 mm. Váži okolo 100 g. Má lesklú, hnedú srsť . Zdržuje sa na brehoch močiarov a riek. Veľmi dobre pláva a vie sa aj ponárať. Požiera korienky a zelenou časťou rastlín. Je škodlivá tým, že vyhryzáva korene ovocných stromov.
Myš domová (Mus musculus)
Dorastá do dĺžky až 103 mm bez chvosta. Ten býva dlhý 70-101 mm. V prírode si robí zásoby zo zŕn aj celých kláskov. Obýva nory, ktoré má vyhrabané v zemi. „Ožíva“ v noci. Prežíva aj v ľudských obydliach. Tam jej aktivita je závislá od činnosti človeka. Tu požiera rôznu potravu. Je rozšírená po celom svete. Dokáže sa prestrčiť rôznymi štrbinami aj malými – priemer 9 mm. Nezastaví ich ani betónová dlážka. Má obrovskú rozmnožovaciu schopnosť. Mladé sa rodia päťkrát ročne. Môžu sa premnožiť a vtedy spôsobujú obrovské škody. Človeku prinášajú aj „osoh“ ako laboratórne zvieratá. Na bielych myškách sa testujú rôzne lieky.
Mravec faraonsky (Monomorium pharaonis)
Vyskytuje sa v domoch, v štrbinách stien, medzi stránkami kníh. Sú nesmierne pohyblivé. Žijú v kolóniach a v podkolóniach. Dokážu sa veľmi rýchle premiestňovať do nového úkrytu. Stále behajú.
Rus domový (Blattella germanica)
Dorastá do veľkosti až 13 mm. Má červenohnedastú farbu. Prežíva v teplých domoch. Zvlášť veľký výskyt Rusa domového je v stravovacích zariadeniach, skladoch potravín, pekárňach. Vyskytuje sa vo veľkých množstvách. Pohybuje sa v noci – počas dňa je ukrytý. Škodí ohrýzaním a svojimi výkalmi. Takmer všetko zožerú a čo nestihnú zožrať to znehodnotia trusom. Samička kladie až 30 vajíčok. Po 2-3 mesiacoch sa vyvinie „nový rus“.
Blcha psia (Ctenocephalides canis)
Dorastá do veľkosti až 3,7 mm. Parazituje na psovi domácom. Je veľmi rozšírená. Prenáša aj zárodky pásomnice. (V knihe je presne napísané: má zdravotnícky význam ako medzihostiteľ pásomnice Dipylidium caninum)
Ploštica posteľná (Cimex lectularius)
Dorastá do veľkosti až 8 mm. Prežíva na stavovcoch i ľuďoch. Žije v domoch v štrbinách nábytku, v medzierkach stien, pod obrazmi na stenách, aj pod tapetami. Zo svojho úkrytu vylieza v noci a obťažuje človeka a iné teplokrvné živočíchy štípaním.
Osa obyčajná (Paravespula vulgaris)
Dorastá do veľkosti až 15 mm. Je rozšírená v značnej miere. Hniezda si robí v zemi. Hniezdo stavia samička tak, že v dutinke v zemi začne stavať hniezdo niekedy do priemeru 30 cm. Živí sa hmyzom.
Osa dravá (Polistes gallicus)
Samička dorastá až do veľkosti 16 mm. Hniezdo si stavia na teplých, slnečných miestach, ktoré je stopkou prichytené ku stromu alebo kameňu. Je mäsožravá.
Osa útočná (Vespula germanica)
Je rozšírená po celom území. Hniezda má v podzemných dutinách, v múroch. Tvorí veľké rodiny, až 5000 členov. Dorastá do dĺžky 16 – 20 mm.